Stratifikácia (členenie) slovenského jazyka
Stratifikácia (členenie) národného jazyka
podľa Jána Horeckého
spisovný jazyk štandard nárečia
ÚZUS subštandard
- písomná (prvotná) forma
- ústna forma
spisovný jazyk – celospoločenská, úradná forma komunikácie
- úrady, médiá, ...
štandard – bežná hovorová reč
jazyk – prirodzený kód alebo systém znakov
systém – sústava (inventár) znakov + pravidlá/vzťahy na ich používanie
reč – ako systém znakov – systém hlások + výslovnostné pravidlá (ortoepické normy)
- ukotvené v kodifikačných príručkách (Pravidlá slovenskej výslovnosti)
písmo – systém písmen (grafém) + ortografické normy (Pravidlá slovenského pravopisu –
r. 2000)
[normy – predstavujú tlak vychádzajúci zo spoločenskej praxe používať ustálené jazykové prostriedky ustáleným spôsobom]
norma – princíp pružnej stability
- bola abstrahovaná z rozprávania sa
- istota pre používateľa (ako sa slovo vyslovuje, ako sa skloňuje, používa vo zvukovej,
morfologickej, lexikálnej, štylistickej a pravopisnej rovine)
-> STABILITA
- napr. slovo "imidž" – nebránime sa prijímaniu cudzích slov
- prispôsobujú sa na zvukovej, morfologickej, lexikálnej, štylistickej aj pravopisnej
rovine
- nebránime sa zmenám (napr. slovo smena -> zmena)
-> PRUŽNOSŤ
kodifikácia – oficiálne schválený opis noriem; príručky – kodifikačné príručky
ORTOEPIA
- normy správneho konania a znenia rečových prejavov
- zvuková kultúra reči
- v užšom význame ju rozlišujeme:
- ortoepia – súhrn pravidiel správneho tvorenia rečových prejavov
- tvorba
- ortofónia – správne znenie rečových prejavov
ᶇ - Lenka, banka, ... - ORTOEPIA
å (labializované a) -> nepoužívame túto hlásku - ORTOFÓNIA
ZVUKOVÁ KULTÚRA REČI (spisovnej slovenčiny)
- cieľavedomé zdokonaľovanie ústnych rečových prejavov
- hlasové, artikulačné cvičenia
- ortoepická správnosť – znalosť noriem
2 výslovnostné štýly: 1. neutrálny
2. vyšší
1. neutrálny
- najfrekventovanejšia základná forma prejavu
- vo väčšine ústnych prejavov v štýloch verejného styku
- rozvinutá forma spisovnej výslovnosti
2. vyšší
- akceptuje sa zväčša v hovorených prejavoch umeleckého štýlu, slávnostné prejavy
- prvky tohto štýlu nájdeme v javiskovej reči
- nezjednodušuje sa
- používa sa ä, ľ
ORTOEPIA ORTOGRAFIA
pravidlá výslovnosti ako správne písať
fonetická transkripcia je fonematická (písmo)
- týka sa fón (hlások) osobitnými znakmi sa zaznamenávajú
- súbor znakov (grafém) fonémy
a diakritických znamienok
- slúži na presný záznam hovoreného
prejavu
cieľom je najpodrobnejšie zachytenie
všetkých zvukových javov
IPA – medzinárodný systém fonetickej transkripcie
- v SR sa opierame o domácu tradíciu + si pomáhame z IPY
1 zvuk = 1 znak (ӡ,ǯ -> dz, dž)
jediná výnimka: x -> ks
SYSTÉM HLÁSOK
TÓNY / TÓNOVÉ HLÁSKY – monoftongy (vokály) – samohlásky
- diftongy – dvojhlásky
SONÓRY – m, n, ň, l, ľ, r, j, v
ŠUMY / ŠUMOVÉ HLÁSKY – konsonanty (spoluhlásky) – šumové (neznelé)
- šumovo-tónové (znelé)
monoftongy
- zvuky s tónovou skladbou
- tvoria základnú tónovú zložku reči
- nevzniká žiadna prekážka, záver
- krátke, dlhé
- Hellwagov trojuholník
a – nízke stredné
e – predné stredné
i – vysoké predné
o – stredné zadné
u – vysoké zadné
VYSOKÉ i u
STREDNÉ e o
ä
NÍZKE a
PREDNÉ STREDNÉ ZADNÉ
CHYBY VO VÝSLOVNOSTI
1. nedodržiavanie kvantity (alebo príliš veľa)
- dištinktívna (rozlišovacia) funkcia (sud – súd)
- dodržiavanie kvantity určuje rytmický zákon
2. nazalizácia (pri nádche, rečová chyba)
3. labializácia
- špúlenie úst vtedy, keď netreba
- napr. maďarské å (pri vyslovení a, pery idú do o)
4. otváranie alebo zatváranie samohlások
- jazyk je v inej polohe, ako by mal byť
- e, o – ak dáme jazyk nižšie: e -> a, o –> u, a = otváranie samohlások
- e, o – ak dáme jazyk vyššie: e -> i, o -> u = zatváranie samohlások
DIFTONGY
- ia, ie, iu, uo - 1 vrchol slabičnosti (i, u)
- jedna slabika !!!
- nositeľ kvantity / dlhý nositeľ slabičnosti
chyby vo výslovnosti – 1. nesmie sa to vyslovovať i + j
2. nepredlžovať druhý segment, napr. taliánsky
3. ô -> vo
SAMOHLÁSKOVÉ SKUPINY
- v slovenčine nemáme, iba výnimky:
- v predponových slovách: naučiť
- v zložených slovách: sebaistý
- v cudzích slovách: flauta
- r,l v cudzích slovách: kraul, Saul, detail
ZNELOSTNÁ ASIMILÁCIA
- spodobovanie
- proces, v ktorom sa jedna alebo viacero hlások prispôsobuje susednej
- nejakú vlastnosť stráca alebo ju nadobúda
- spôsobuje efekt splývavej výslovnosti
- podmienky, kedy dochádza k asimilácii:
1. na hranici slov
2. na hranici slovných základov (v zložených slovách)
3. na hranici predpony a koreňa slova
znelá + neznelá = neznelá
neznelá + znelá = znelá
ð regresívna asimilácia
ð príklad: babka -> [bapka]; kresba -> [krezba]
- osobné zámená nespodobujeme: s ním, so mnou, ku mne, k mame, so svojím, ...
- privlastňovacie substantíva môžeme spodobovať
- sme – [zme]
- všetky párové sa asimilujú (okrem výnimiek)
(z knihy: časti ústnej dutiny – aj latinsky, členenie: podľa miesta a spôsobu artikulácie)