Téma č. 5: VPLYV A ÚČINOK MÉDIÍ V KOMUNIKAČNOM PROCESE
Téma č. 5: VPLYV A ÚČINOK MÉDIÍ V KOMUNIKAČNOM PROCESE
- Všeobecne o vplyve
- Existencia, každodenná všadeprítomnosť médií vnáša do života spoločnosti taký rozmer sociálnej komunikácie, ktorý zasahuje a ovplyvňuje všetky oblasti a podoby sociálnej praxe (ekon., politická, osvetová, zábavná, umelecká. osobná), tento rozmer je označovaný ako medializácia. Médiá sa toho nielen zúčastňujú, ale aj pozmeňujú či dokonca vytvárajú túto realitu a nahrádzajú tak skutočnú realitu mediálnou.
- Súčasný svet je „mediálne plne saturovaný“, mediálne „zahltený“ (jamming), veľa oblastí spoločenskej reality je „závislých“ na fungujúcej mediálnej komunikácii.
- Médiá využívame na učenie (e-learning), výchovu (socializácia), prácu (networking), vytváranie a udržiavanie vzťahov, trávenie voľného času...
- Nie je možné pochybovať o vplyve a účinku médií, no medzi zámer komunikátora a reakciu adresáta vstupuje množstvo faktorov (očakávania, postoje, názory, hodnoty, vzdelanie, vek, skúsenosť, nálada, interpretácia, skupina...)
- Nie je možné exaktne „zmerať“, no z histórie i súčasnosti existuje mnoho empirických dôkazov (za všetky Vojna svetov z r. 1939)
- Mainstreaming – vplyv médií na vytváranie názorového prúdu, klímy, intenzívny príjem opakovaných homogenizovaných (rovnorodých, uniformných) a stereotypizovaných obsahov (obrazov, informácií, vkusu...) vedie k názorovému a hodnotovému homogenizovaniu príjemcov aj keď pochádzajú z rôznych sociálnych a kultúrnych prostredí, tj. všetci si vytvárame konštruujeme taký obraz sveta, aký ponúkajú médiá (?)
- Pojmy dopad, vplyv, účinok (žiaduce ale aj nežiaduce)
- Dopad (impact) – najširší, zahŕňa aj ostatné 2
- Vplyv (influence) – dlhodobejšie, trvalejšie pôsobenie v spoločnosti (napr. vplyv „nových“ médií na čitateľské návyky)
- Účinok (effect) – špecifická obvykle bezprostredná, okamžitá reakcia na určité typy ponúkaných obsahov (volebné, spotrebiteľské správanie)
- Vývoj predstáv o účinkoch médií:
- Neobmedzená moc médií (1900-1940) – predpoklad o priamom lineárnom a monokauzálnom pôsobení mediálnych obsahov a o ich zhodných účinkoch u recipientov (t. zázračnej strely)
- Neúčinnosť médií (1940-1965) – predpoklad o individualizovanom prijímaní mediálnych obsahov, na ktoré majú vplyv osobné charakteristiky a sociálne zázemie, identické obsahy vyvolávajú u rôznych recipientov odlišné účinky (t. selektívneho vplyvu)
- Opätovná viera v silné účinky médií (1965-1980) – okrem výskumu komunikátora aj výskum publika, dôraz na aktivitu publika (t. use and gratification – ak recipient nájde to čo hľadá, to, čo napĺňa jeho potreby, tak to má naň vplyv)
- Transakčné predstavy o účinkoch médií (od 1980) – silná pozícia médií a súčasne silná pozícia publika (globalizovaná ponuka, dostupnosť, obrovské spektrum možností, technologický pokrok a na druhej strane aktívne a vzdelané publikum
- Typy predpokladaného dopadu (vplyvu, účinku) médií:
typy dopadov je možné analyzovať na základe 6 parametrov, resp. kritérií (McGuire): čas, bezprostrednosť, zámernosť, charakter, úroveň, intenzita účinkov
1. ČAS – rozlišujeme krátkodobý účinok (emócie pri sledovaní hororových či komediálnych scén) a dlhodobý dopad (socializácia členov spoločnosti, preberanie vzorov, rolí, noriem správania)
2. BEZPROSTREDNOSŤ – priamy, bezprostredný efekt (reklama, volebné kampane), a nepriamy (cez názorových vodcov, reakcia po istom časovom odstupe,a pod.)
3. ZÁMERNOSŤ – plánované a neplánované účinky
Plánované – zámerné účinky:
a) ú. reklamy na spotrebiteľské správanie
b) ú. politických kampaní na volebné správanie
c) ú. osvetových a sociálnych kampaní na správanie jednotlivcov a na zvýšenie solidarity v spoločnosti
d) ú. propagandy na ideológiu
e) ú. mediálnych rituálov na sociálnu kontrolu
Neplánované – nezámerné účinky:
a) ú. mediálneho násilia na agresívne správanie
b) dopad mediálnych výjavov na sociálnu konštrukciu reality
c) ú. predpojatosti médií na stereotypizáciu v spoločnosti
d) ú. erotických obsahov na deviantné správanie
e) konkrétne dopady na životný štýl, vkus
4. POVAHA – CHARAKTER ÚČINKOV
Ide o persuáziu – ovplyvňovanie v
I. Kognitívnej oblasti (poznatky, informácie, návody na riešenie praktických problémov)
II. Emocionálnej oblasti (citová odozva, čo upúta, „hra na city“)
III. Oblasti postojov (posilňovanie existujúcich postojov ale aj ich zmena)
IV. Fyziologickej oblasti (búšenie srdca, naskakovanie „husej kože“)
V. Oblasti správania- v konatívnej oblasti (nákup, voľby, hlasovanie)
5. ÚROVEŇ ÚČINKOV
- z hľadiska toho, u koho sa zmena prejaví, či u jednotlivcov, v skupinách, v organizácicách, v inštitúciách, v celej spoločnosti, alebo na úrovni prekračujúcej hranice kultúry jednej národnej spoločnosti (globálne)
6. INTENZITA ÚČINKOV
- z hľadiska toho, či ide o slabé alebo silné účinky je možné hovoriť o účinkoch médií podľa ich intenzity na také, ktoré
a) spôsobujú konverziu (zmenu mienky alebo presvedčenia v súlade so zámerom komunikátora),
b) spôsobujú čiastkovú zmenu (zmenu formy alebo intenzity názoru príjemcu),
c) spôsobujú posilnenie, utvrdenie príjemcu v správnosti jeho pôvodného
názoru
- Konkrétne podoby psychologických účinkov:
1)potvrdzujúci účinok – mení domnienky na presvedčenia
2)spätný ú.- prítomnosť médií mení priebeh udalostí
3)znecitlivenie – zvykneme si na násilie, zdá sa byť samozrejmé
4)senzitivizácia – „scitlivenie“, upozornenie, vzbudenie záujmu
5)trivializácia – redukuje zložitosť reality, zjednodušuje pohľad na svet
6)nastoľovanie agendy – čo je dôležité a čo si o tom treba myslieť, čo nie je dôležité, čím sa netreba zaoberať
7)lavínový ú. – výber a usporiadanie napr. správ v spravodajstve vytvára falošnú predstavu o realite, „nabaľuje“ isté predstavy
8)povzbudzujúci ú. – podľa toho, ako sa určitá verejne činná osoba vyjadrí k určitej pretraktovanej téme, „povzbudí“ tak voči sebe pozitívne alebo negatívne hodnotenia
9)spáčsky efekt – s odstupom času hodnotíme informáciu inak, a aj sa odlišne prejaví jej dopad na našom správaní
10)katarzia – očistenie, citové uvoľnenie, „odžitie“ emócií sledovaním médií nie je ich potom nutné ventilovať v správaní (napr. násilie)
11)bumerangový efekt – opačná reakcia
12)sekundárna viktimizácia – ak sú obete trestných činov nevhodne medializované a je im venovaný neprimeraný záujem médií, stávajú sa dvojnásobnou obeťou
13)nápodoba, imitácia, identifikácia – ako socializačný mechanizmus
14)manipulácia
Špecifická oblasť psychologických účinkov médií sa týka tzv. mediálnej manipulácie
Pod pojmom manipulácia sa v psychológii rozumie rafinované a spravidla nečestné zaobchádzanie s niekým, jeho ovládanie.
V psychológii médií znamená nepriznané spracovanie vedomia ľudí prostredníctvom médií za účelom systematického a cieľavedomého riadenia a formovania ich vedomia, myšlienok a pocitov. Pri manipulácii pomocou médií ide najčastejšie o skresľovanie, zadržovanie či neadekvátne doplňovanie informácií, zverejňovanie neoverených informácií, zámerné obvinenia a invektívy, využívanie metódy“prekrytia“inou informáciou s cieľom odpútať pozornosť, či metódy tzv. „zdanlivých autorít“atď.
Manipulácia je teda spravidla kritické označenie pre snahu ovládať správanie iných osôb tak, aby si toho ovládané osoby neboli vôbec alebo čiastočne vedomé a aby jednali v súlade s cieľom manipulátora bez ohľadu na vlastné preferencie a potreby, prípadne dokonca aj proti nim.
M. sa najčastejšie využíva ako nástroj reklamy (cieľom je manipulovať spotrebiteľov), a politickej propagandy (cieľom je manipulácia verejnou mienkou
je to picovina
(kokot, 13. 1. 2021 17:51)