Téma č.8: ŠÍRENIE MEDIÁLNEHO NÁSILIA A JEHO DôSLEDKY
Téma č.8: ŠÍRENIE MEDIÁLNEHO NÁSILIA A JEHO DôSLEDKY
- Úvod
- jedna z najviac diskutovaných tém
- jeden zo základných spôsobov pritiahnutia záujmu publika (zábava, láska a erotika)
- prienik do všetkých médií, formátov, žánrov (aj určených pre deti)
- zobrazované vo všetkých podobách, aj tých najbrutálnejších
- dôkazy o vplyve – najmä v 70-tych rokoch, či v „necivilizovaných“ komunitách – nárast násilia a kriminality po medializácii týchto javov
- Psychológia násilia
Násilie – uplatňovanie sily, moci k prekonaniu odporu, dosaihnutiu
zámeru,
Agresivita – osobnostná charakteristika, trvalejšia, dlhodobejšia,
Agresia – útočné, nepriateľské správanie
- podoby: fyzická, verbálna...
- druhy: afektívna (hnev), inštrumentálna (prostr.), týranie (cieľ)
- teórie: vrodenosť, naučenosť, frustračná t., integratívny prístup
- Podoby mediálnej prezentácie násilia:
(1) násilie reálne (spravodajstvo, vojna, teroristické akcie, demonštrácie, športové prenosy) a fiktívne (vymyslené ako dramaturgická súčasť príbehu, deja),
- riziko – neschopnosť rozlíšiť medzi realitou a fikciou, deti!
(2) násilie explicitné (priamo zobrazené – súboje, prestrelky, akčné scény, havárie, konfliktná konverzácia...) a implicitné (nepriame - naznačené, predpokladané, „nedokončené“)
- Účinky mediálneho násilia
- výskumy laboratórne, terénne – hypotetické, potenciálne korelácie
1. Model stimulácie násilného správania – cez postoje
- vplyv na emócie (vzrušenie, radosť z víťazstva), na kognície (poznanie, že násilie vedie k cieľu, že je odmenené, proti násiliu sa bojuje násilím), na správanie (imitácia, identifikácia, ospravedlňovanie násilia vlastného, tolerancia u iných)
2. Model katarzie
- „očistenie“ emócií, sledovaním násilia si ho „odžijeme“, uspokojíme svoje násilné fantázie, nemusíme ich potom realizovať, skutočne vykonať
3. Model inhibície
- sledovanie násilia utlmí naše vlastné násilné prejavy, vyvolá strach z násilia, súcit s obeťou, vyhýbanie sa násiliu
4. Model habituácie (opakom je emoc. senzitivizácia)
- stálym opakovaním a „konzumáciou“ násilia sa vytvorí návyk na násilie, zvykneme si na jeho prítomnosť, zdá sa nám normálne, znižuje sa citlivosť na násilie (trivializácia smrti, smrť paradoxne nevyvoláva smútok a žiaľ ale radosť), otázka – aké scény ešte zaujmú, vzbudia pozornosť, kde sú hranice vkusu v zobrazovaní násilia?
5. Model adrenalínový
- sledovanie násilia má vplyv na fyziologické reakcie organizmu, produkcia hormónov, následne potreba „vybitia energie“, uvoľnenia – zníženie sebaovládania, zníženie racionálnej kontroly nad správaním, znížená schopnosť posudzovať dôsledky svojho správania, viac pudové prejavy
6. Model komplexne kauzálny – trojuholník faktorov
Nápodoba mediálneho násilia je individuálnou záležitosťou
a) mediálne násilie, jeho miera a podoba
b) motivačná a osobnostná štruktúra jedinca,
c) tzv. vonkajšie podnetové pole, ktoré posilňuje alebo tlmí násilné prejavy
MIKRO – rodina, trávenie voľného času, soc. vrstva
MEZO - členstvo v skupinách
MAKRO - hodnoty, morálka, ekonomická a celková stabilita v spoločnosti, tolerancia násilia ako prostriedku dosahovania cieľov, beztrestnosť násilia, dostupnosť médií (civilizované vs primitívne spoločnosti), atď.
- Deti a mediálne násilie
1. Médiá ako prevládajúca podoba trávenia voľného času, preferencia TV (akčné, krimi, horory), a elektronických formátov s násilným obsahom (PC hry).
2. Vyvolávanie pocitov strachu, obáv, úzkosti, neistoty, nadmerné a neopodstatnené strachy (tma, tiene, cudzí ľudia), vytváranie obrazu sveta ako sveta plného násilia, produkovanie snov, nočné mory, enuréza, neurotické prejavy.
3. Témy z médií sú obsahom rozhovorov s kamarátmi, znalosť mediálnych obsahov je predpokladom akceptácie v skupine. No absentujú žiadúce rozhovory s rodičmi o uvedených obsahoch (mediálna výchova v rodine – rozlíšenie dobra a zla, účelného a neúčelného násilia, pozitívnych a negatívnych hrdinov, reality a fikcie, alternatívne spôsoby dosahovania svojich cieľov, a pod.).
4. Vzory správania – bitky, hry...
- elektronické formáty s obsahom násilných prvkov (zo všetkých formátov obsahuje násilie až 75% hier) – prevládajúci spôsob trávenia voľného času (heavy players),
- hry vyžadujú imperatívne správať sa agresívne (bez alternatívy, aby sa cieľ dal dosiahnuť napr. kooperáciou alebo prosociálnym správaním),
- trivializácia smrti (7 životov, radosť zo zabitia)
- hráč sa hraním stotožňuje s agresívnym modelom (sociálne učenie),
- oslabuje sa výchovou osvojená hodnota nebyť agresívnym, agresivita sa posilňuje opakovaním a odmeňovaním,
- zosilňuje sa záujem o násilné obsahy, orientácia na idoly a vzory individualizmu, súperenia, ničenia, ktoré je účelné a beztrestné,
- zmena záujmov – bojové umenia, závislosť na hraní, redukcia interpersonálnej komunikácie.
Zo psychologického hľadiska sa javia ako závažné 3 okolnosti vo vzťahu deti a mediálne násilie: a) nezrelá psychika, b) patologické predispozície, c) narušenie zábran, oslabenie regulačných mechanizmov.
Závažné je, s kým sa detský divák stotožní – či s agresorom, alebo s obeťou. To je dané samotným charakterom diela, doterajšou výchovou a skúsenosťami, ale aj reakciami tých, ktorí spolu s dieťaťom takéto scény sledujú a interpretujú ich (rodičia, vrstovníci a ich hecovanie), sledovanie osamote, pocit opustenosti a frustrácie vedú obvykle k neadekvátnemu spracovaniu násilných obsahov.
Tiež je dôležité, či je agresor alebo obeť dôvodom na stotožnenie – ak je násilník svalovec, superman obklopený luxusom a „služobníkmi“ a obeť je len úbohá, odpudzujúca, slabá a bezmocná, dôvody na identifikáciu sú jasné.
No a v neposlednom rade je to spätná väzba –či je násilie potrestané a či odvaha čeliť mu, postaviť sa na odpor je odmenená, či ublíženia sú potrestané (rozdiel medzi rozprávkou a hororom – v klasických rozprávkach je v podstate veľa násilia, napriek tomu pôsobí výchovne).
- Regulácia
- producenti – tvorcovia m. produktov a obsahov
- gatekeeperi
- legislatívna a etická regulácia – vysielací čas, označovanie programov, dostupnosť, kódovanie
- rodina – selekcia, rozhovory, iné spôsoby trávenia času
- mediálna gramotnosť jednotlivca